Skrz prsty

Autor: Ivana Rebrová | 19.9.2016 o 14:27 | (upravené 21.9.2016 o 21:55) Karma článku: 4,46 | Prečítané:  498x

V piatok večer bol u nás v meste jarmok. Asi sa naň vždy teším viac ako na Vianoce, pretože tá energia nachádzajúca sa v novomestských uliciach je obrovská. 

Klasicky ako každý rok sa vydávame s kamarátmi do ulíc. Ochutnáme sladkú vodu - vraj burčiak, zjeme tradičné jarmočné olejom prepálené jedlá - celý tento mix spláchneme pivom a ideme žiť do víru hudby. Tento rok to bolo presne tak isto. Po jarmoku som pobehovala už od piatej, stretla som milión známych a nakoniec som zakotvila v mojom obľúbenom klube. Nie je môj obľúbený len preto, že je jediný svojho druhu v našom meste. A tak som si zatancovala. Ako vždy. 

Keď už som toho mala dosť - unavená, pretancovaná, s boľavými nohami, rozhodla som sa, že pôjdem dom. Pripojil sa ku mne aj kamarát a cez celé mesto sme išli domov. Tu začína zápletka celého toho príbehu. Ako sme prechádzali okolo železničnej stanice, zrazu som na chodníku zbadala nehybne ležiace telo. Zo strachu som tak skríkla, pretože som si nebola úplne istá, či dobre vidím. Bol to človek... Ležal bez pohybu v strede chodníka. Kamarát k nemu priskočil a začal ním triasť. Ja som analyzovala situáciu a spoločne sme premýšľali, čo budeme s dotyčným ležiacim robiť. Alkohol z neho cítiť nebol, keď si však s pomocou sadol, tiekla mu z nosa krv. Zrazu sa niekde z rohu vynorila pani, ktorá nám oznámila, že tohto pána zbila skupinka chalanov čakajúcich na taxík. Snažila som sa jej pýtať viac, ale tieto nočné staničné typy nie sú príliš komunikatívne. 

Kamarát sa teda rozhodol, že zavolá policajtov. Telefonoval s nimi 15 minút - úprimne ani neviem o čom, ale jednoznačne urobil taký dojem, že do polhodiny k inkriminovanému miestu prišli štyri policajné autá a teda osem mužov zákona. Kamera - klapka - strih. Americký film ako vyšitý. Pánovi sme zavolali ešte aj záchranku, keďže mu z nosa tiekla krv potokom. So záchrankou prebehol telefonický rozhovor cca 20 minút. To by bolo ešte relatívne v poriadku, ale záchranka prišla po 40 minútach z mesta vzdialeného 12 km, pričom my sme od nemocnice boli asi kilometer. 

Moje zdesenie a prekvapenie však neskončilo. Okolo nás prechádzala jedna známa. Dvadsať ročné dievča. Jej reakcia ma asi prekvapila viac ako 40 minút čakania na sanitky a osem policajtov dokopy. Začala sa pohoršovať, prečo sme takémuto človeku volali záchranku a policajtov. Oni majú toho dosť aj bez toho, aby riešili bezdomovcov a opilcov. Načo sa vraj hráme a prečo zbytočne robíme okolo toho tragédiu. Veď by sa ráno zobudil a bude piť ďalej. Keď som sa jej slušne opýtala, prečo nejde domov a len tu kazí vzduch, urazene odvrkla. Ja teda fakt neviem, kam ľudskosť sveta speje... Zrejme  ,,do prdele" s prepáčením. 

Oukej, aj tí policajti nám povedali, že pán je známa firma. Občas trochu dotieravý, opitý, bezdomovec, ale tak ak je pravda, že ho niekto zbil a odišiel .... asi mu bolo treba pomôcť. 

Aj on je človek, tiež sa asi neplánoval dostať na ulicu, ale v tomto momente som sa fakt nezaujímala, prečo je zrovna tento človek bezdomovec. Na tej zemi vyzeral, že zjavne potrebuje pomôcť a tá krv to len potvrdila. 

Veľmi by som chcela žiť vo svete, kde sú ľudia k sebe ľudskí a tolerantní. Kde si pomáhajú bez rozdielu a kde predsudky nie sú zbraňou proti tomu, čo z nás robí ľudí..... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Pacienti budú stále robiť poštárov. Systém pýta ďalšie milióny

eHealth v praxi nefunguje, aj napriek investovaným desiatkam miliónom doň štát naleje ďalšie peniaze.

AUTO

Viete, akými spôsobmi sa dnes kradnú autá?

Podľa oficiálnych štatistík polície vlani zmizlo 1 932 áut.

ŠPORT

Tím Európy podľahol Kanade, jediný jeho gól strelil Tatar

Rozhodujúci gól sa zrodil po Chárovej chybe.


Už ste čítali?